Magisterial

Repertoár

Súbor mexických tancov a hudby MAGISTERIAL bol založený v roku 1990. Dovoľujeme si Vám ponúknuť originálne ľudové tance a piesne z bohatej studnice mexického folklóru z rôznych regiónov Mexika v maximálne autentickej podobe. Z celkového počtu 31 štátov máme v programe ukážky z 11 mexických štátov s charakteristickou hudbou a typických oblečením pre ten ktorý región. Uvádzame kompletný tanečný a hudobný repertoár, z ktorého sa dajú zostaviť jednotlivé vstupy podľa želania objednávateľa.

Technicko-organizačné poznámky:

• Tanec – reprodukovaná hudba, ozvučenie
• Spev – 3 mikrofóny, ozvučenie
• Doprava – hradí objednávateľ

Cena vystúpenia je podľa zostaveného programu a po vzájomnej dohode.


JALISCO

• 6 – 8 dievčat 
• Las Alasanas (1:38)
• La Negra (2:48)
• Jarabe Tapatío (2:48)
• Son de mi Tierra (2:55)
• Las Olas (2:50)
• Mariquita (2:40)

Prenikanie francúzskej kultúry do tejto oblasti v 19. storočí ovplyvňuje celkový spôsob života obyvateľov štátu Jalisco, čo sa odzrkadľuje aj vo folklóre. Jalisco preslávili typickí ľudoví muzikanti – mariachi. Tance sú temperamentné, veselé a hlavne plné koketérie.

ZACATECAS

• 6 dievčat    
• Vamos al Baile (1:41)
• La Barranca (0:41)
• Warsoviana (1:02)
• La Botella (0:54)
• El Barretero (1:01)
• El Diablo Verde (1:18)

V štáte Zacatecas sú veľmi obľúbené tance z baníckej oblasti Mexicapan, Je to zmes tancov ako polka, valčík, šotís, mazurka, ktoré tancovali baníci na svojich zábavách. Bezpochyby hudba a tance prišli sem z Európy, ale miestni tanečníci si ich prispôsobili k svojmu temperamentu.

VERACRUCZ

• 6 - 8 dievčat    
• La Bruja (2:37)
• El Palomo y la Paloma (2:05)
• La Bamba (3:21)
• El Colás (2:23)
• El Huateque (1:48)
• El Tilingo Lingo (2:48)
• Zapateado Veracruzano (2:20)
• Fandanguito Veracruzano (3:35)

Štát Veracruz, ktorý sa rozprestiera na východnom pobreží Mexika s jeho starodávnym prístavom sa stal vstupnou bránou pre španielskych dobyvateľov. Vznikajú rytmické piesne plné dôvtipu, ktoré spievajú muzikanti nazývaní Jarochos. Temperamentné tance sú typické obtiažnym „zapateado“ – výrazne podupkávanými krokovými variáciami.

NAYARIT

• 6 - 8 dievčat    
• Majagua (2:10)
• Jarabe Nayarita (5:40)   

Nayarit je západomexický štát, ležiaci medzi Tichým oceánom a Sierra Madre Ocidental. Temperamentné mestické tance sa vzťahujú k flóre a faune, prostrediu v ktorom vznikali. Muži pri tancovaní používajú mačetu, ktorá ich sprevádza nielen pri práci na poli, ale aj na zábavách.

CHIAPAS

• 6 dievčat    
• Las Chiapanecas (2:33)
• Rascapetate (2:45)
• El Paňuelo Rojo (2:43)   

Jeden z najchudobnejších štátov Mexika. Aj keď život máyskych potomkov je nesmierne ťažký, ich folklór srší bohatosťou a rozmanitosťou. Hudbu tejto oblasti charakterizuje hudobný nástroj – marimba.
Jeden z najchudobnejších štátov Mexika. Aj keď život máyskych potomkov je nesmierne ťažký, ich folklór srší bohatosťou a rozmanitosťou. Hudbu tejto oblasti charakterizuje hudobný nástroj – marimba.


OAXACA

• 6 – 8 dievčat    
• Lucero de la Maňana (2:10)
• Jarabe Mixteco (3:28)
• Canción Mixteca (2:37)
• Flor de Naranja (2:00)
• Flor de Piňa (3:00)

Štát Oaxaca, kde žijú potomkovia Zapotekov a Mixtekov, je jeden z najbohatších na foklór a kultúrne pamiatky. Tisíce ľudí si udržujú svoje staré tradície, ktoré je prezentujú každý rok na najväčšej ľudovej slávnosti – Guelaguetza.

MEXICKÉ POLKY

• 6 - 8 dievčat    
• De China a Bravo (2:42)
• Jesusita en Chihuahua (2:04)
• La Capsula (2:10)
• Evangelina (2:33)
• Dedos Ágiles (2:05)
• Pavido Navido (2:31)
• Santa Rita (2:50)

V 19. storočí sa vďaka Európanom dostáva do Mexika nový hudobný a tanečný rytmus – polka. Spočiatku ju tancovali na zábavách vyšších spoločenských vrstiev, ale neskôr sa rozšírila aj medzi pospolitý ľud na severe Mexika v štátoch Coahuila, Nuevo León, Chihuahua, Monterrey či Durango. Okrem polky sa tu udomácnil aj šotís a rejdovák.

MICHOACAN

• 6 osôb
• Danza de los Viejitos
• Entrada (2:02)
• Volantin (1:55)
• El Trenecito (4:33)
• Salida (1:30)

Štát Michoacán sa rozprestiera na západe Mexika, v indiánskej reči purépecha znamená miesto rybárov. V predhispánskom období ieto tance boli zasvätené bohu Slnka - tata juriata. Pôvodne si jeden tanečník dával masku mladého chlapca – predstavoval nový, práve začínajúci rok. Ostatní traja tanečníci mali masky starcov a predstavovali už ďalšie tri ročné obdobia. Po príchode Španielov boli rituálne tance zakázané. Mnohé sa museli adaptovať na iný význam a tak aj tance starcov sa zmenili na satiru europanov, ktorí starnú oveľa rýchlejšie než indiáni.

YUCATAN

• 6 – 8 dievčat    
• Pasacalle de Angaripola (2:34)
• A Zapatear (2:40)

Na Yucatánskom polostrove dodnes žijú pôvodní obyvatelia – Mayovia. Hoci 300-ročná nadvláda Španielov dala vzniku novej rase mestickej a ovplyvnila ich spôsob života, dodnes si Mayovia zachovali svoj jazyk a mnohé zvyky. Yucatánska jarana je tanec, ktorý má jasné črty španielskych tancov a nechýba na slávnosti – vaquería. Tancujú ho spolu mestici aj Mayovia vznosne a slávnostne. Taká ľudová slávnosť je zmenou elegancie, radosti, krásy a silného prejavu k miestnej indiánskej identite.

AZTÉCKE RITUÁLNE TANCE

• 6 – 8 dievčat
• Hudobný doprovod naživo na autentické hudobné nástroje
• El Sol (Slnko)
• Namixtili (pieseň spievaná v aztéckom jazyku nahuatl
• El Sacrifício (Obetovanie)
• El Xipe (Prevtelenie)
• Los Atlantes (Atlanti)
• Cuando nuestra América (pieseň spievaná v španielčine)
• Trvanie: 15:00 min.

Aztékovia sa obradným tancom, spevom, hudbou a poéziou plne odovzdávali bohom veriac, že ich existencia na zemi je len krátka. Boli presvedčení, že po smrti sa premenia na bohov.

Tanečný program je vhodne doplnený hudobnými predelmi v podaní speváčky Magdalény Zbořilovej, ktorá sa doprevádza na typickom mexickom hudobnom nástroji vihuele a tiež gitare.