Repertoár
Súbor mexických tancov a hudby MAGISTERIAL bol založený v roku 1990. Dovoľujeme si Vám ponúknuť originálne ľudové tance a piesne z bohatej studnice mexického folklóru z rôznych regiónov Mexika v maximálne autentickej podobe. Z celkového počtu 31 štátov máme v programe ukážky z 11 mexických štátov s charakteristickou hudbou a typických oblečením pre ten ktorý región. Uvádzame kompletný tanečný a hudobný repertoár, z ktorého sa dajú zostaviť jednotlivé vstupy podľa želania objednávateľa.
Technicko-organizačné poznámky:
- Tanec – reprodukovaná hudba, ozvučenie
- Spev – 3 mikrofóny, ozvučenie
- Doprava – hradí objednávateľ
Cena vystúpenia je podľa zostaveného programu a po vzájomnej dohode.
JALISCO
- 6 – 8 dievčat
- Las Alasanas (1:38)
- La Negra (2:48)
- Jarabe Tapatío (2:48)
- Son de mi Tierra (2:55)
- Las Olas (2:50)
- Mariquita (2:40)
Prenikanie francúzskej kultúry do tejto oblasti v 19. storočí ovplyvňuje celkový spôsob života obyvateľov štátu Jalisco, čo sa odzrkadľuje aj vo folklóre. Jalisco preslávili typickí ľudoví muzikanti – mariachi. Tance sú temperamentné, veselé a hlavne plné koketérie.
ZACATECAS
- 6 dievčat
- Vamos al Baile (1:41)
- La Barranca (0:41)
- Warsoviana (1:02)
- La Botella (0:54)
- El Barretero (1:01)
- El Diablo Verde (1:18)
V štáte Zacatecas sú veľmi obľúbené tance z baníckej oblasti Mexicapan, Je to zmes tancov ako polka, valčík, šotís, mazurka, ktoré tancovali baníci na svojich zábavách. Bezpochyby hudba a tance prišli sem z Európy, ale miestni tanečníci si ich prispôsobili k svojmu temperamentu.
VERACRUCZ
- 6 - 8 dievčat
- La Bruja (2:37)
- El Palomo y la Paloma (2:05)
- La Bamba (3:21)
- El Colás (2:23)
- El Huateque (1:48)
- El Tilingo Lingo (2:48)
- Zapateado Veracruzano (2:20)
- Fandanguito Veracruzano (3:35)
Štát Veracruz, ktorý sa rozprestiera na východnom pobreží Mexika s jeho starodávnym prístavom sa stal vstupnou bránou pre španielskych dobyvateľov. Vznikajú rytmické piesne plné dôvtipu, ktoré spievajú muzikanti nazývaní Jarochos. Temperamentné tance sú typické obtiažnym „zapateado“ – výrazne podupkávanými krokovými variáciami.
NAYARIT
- 6 - 8 dievčat
- Majagua (2:10)
- Jarabe Nayarita (5:40)
Nayarit je západomexický štát, ležiaci medzi Tichým oceánom a Sierra Madre Ocidental. Temperamentné mestické tance sa vzťahujú k flóre a faune, prostrediu v ktorom vznikali. Muži pri tancovaní používajú mačetu, ktorá ich sprevádza nielen pri práci na poli, ale aj na zábavách.
CHIAPAS
- 6 dievčat
- Las Chiapanecas (2:33)
- Rascapetate (2:45)
- El Paňuelo Rojo (2:43)
Jeden z najchudobnejších štátov Mexika. Aj keď život máyskych potomkov je nesmierne ťažký, ich folklór srší bohatosťou a rozmanitosťou. Hudbu tejto oblasti charakterizuje hudobný nástroj – marimba.
Jeden z najchudobnejších štátov Mexika. Aj keď život máyskych potomkov je nesmierne ťažký, ich folklór srší bohatosťou a rozmanitosťou. Hudbu tejto oblasti charakterizuje hudobný nástroj – marimba.
OAXACA
- 6 – 8 dievčat
- Lucero de la Maňana (2:10)
- Jarabe Mixteco (3:28)
- Canción Mixteca (2:37)
- Flor de Naranja (2:00)
- Flor de Piňa (3:00)
Štát Oaxaca, kde žijú potomkovia Zapotekov a Mixtekov, je jeden z najbohatších na foklór a kultúrne pamiatky. Tisíce ľudí si udržujú svoje staré tradície, ktoré je prezentujú každý rok na najväčšej ľudovej slávnosti – Guelaguetza.
MEXICKÉ POLKY
- 6 - 8 dievčat
- De China a Bravo (2:42)
- Jesusita en Chihuahua (2:04)
- La Capsula (2:10)
- Evangelina (2:33)
- Dedos Ágiles (2:05)
- Pavido Navido (2:31)
- Santa Rita (2:50)
V 19. storočí sa vďaka Európanom dostáva do Mexika nový hudobný a tanečný rytmus – polka. Spočiatku ju tancovali na zábavách vyšších spoločenských vrstiev, ale neskôr sa rozšírila aj medzi pospolitý ľud na severe Mexika v štátoch Coahuila, Nuevo León, Chihuahua, Monterrey či Durango. Okrem polky sa tu udomácnil aj šotís a rejdovák.
MICHOACAN
- 6 osôb
- Danza de los Viejitos
- Entrada (2:02)
- Volantin (1:55)
- El Trenecito (4:33)
- Salida (1:30)
Štát Michoacán sa rozprestiera na západe Mexika, v indiánskej reči purépecha znamená miesto rybárov. V predhispánskom období ieto tance boli zasvätené bohu Slnka - tata juriata. Pôvodne si jeden tanečník dával masku mladého chlapca – predstavoval nový, práve začínajúci rok. Ostatní traja tanečníci mali masky starcov a predstavovali už ďalšie tri ročné obdobia. Po príchode Španielov boli rituálne tance zakázané. Mnohé sa museli adaptovať na iný význam a tak aj tance starcov sa zmenili na satiru europanov, ktorí starnú oveľa rýchlejšie než indiáni.
YUCATAN
- 6 – 8 dievčat
- Pasacalle de Angaripola (2:34)
- A Zapatear (2:40)
Na Yucatánskom polostrove dodnes žijú pôvodní obyvatelia – Mayovia. Hoci 300-ročná nadvláda Španielov dala vzniku novej rase mestickej a ovplyvnila ich spôsob života, dodnes si Mayovia zachovali svoj jazyk a mnohé zvyky. Yucatánska jarana je tanec, ktorý má jasné črty španielskych tancov a nechýba na slávnosti – vaquería. Tancujú ho spolu mestici aj Mayovia vznosne a slávnostne. Taká ľudová slávnosť je zmenou elegancie, radosti, krásy a silného prejavu k miestnej indiánskej identite.
AZTÉCKE RITUÁLNE TANCE
- 6 – 8 dievčat
- Hudobný doprovod naživo na autentické hudobné nástroje
- El Sol (Slnko)
- Namixtili (pieseň spievaná v aztéckom jazyku nahuatl
- El Sacrifício (Obetovanie)
- El Xipe (Prevtelenie)
- Los Atlantes (Atlanti)
- Cuando nuestra América (pieseň spievaná v španielčine)
- Trvanie: 15:00 min.
Aztékovia sa obradným tancom, spevom, hudbou a poéziou plne odovzdávali bohom veriac, že ich existencia na zemi je len krátka. Boli presvedčení, že po smrti sa premenia na bohov.
Tanečný program je vhodne doplnený hudobnými predelmi v podaní speváčky Magdalény Zbořilovej, ktorá sa doprevádza na typickom mexickom hudobnom nástroji vihuele a tiež gitare.